Napríklad staroveké metódy námornej navigácie, ktoré používali polynézski námorníci, sú aj dnes mimoriadne účinné, hoci ich používanie si vyžaduje hlboké znalosti a skúsenosti. Významným príkladom bola expedícia z roku 1976, keď polynézska kanoe Hōkūleʻa preplávala 3 800 km z Havaja na Tahiti bez moderných prístrojov, spoliehajúc sa na hviezdy, vlny a prírodné znamenia. Úspešné dokončenie plavby potvrdilo životaschopnosť starovekej technológie a inšpirovalo oživenie tradičných navigačných postupov.
Napríklad havajský hviezdny kompas rozdeľuje oblohu na 32 sektorov viazaných na kľúčové hviezdy. Navigátori potrebujú poznať približne 200 hviezd, aby sa mohli presne orientovať. Skutočné využitie hviezd je však možné len v 10 % prípadov kvôli počasiu, mrakom alebo mesačnému svitu, čo túto úlohu značne sťažuje.
